reklama

Celý hrebeň Západných Tatier za jedno popoludnie - 40 km, 3500 prevýšenie

Akonáhle som dostal nápad dať si hrebeňovku Západných Tatier, snažil som sa nájsť čo najviac informácií, v akom čase sa to dá zvládnuť a nakoľko je to náročné. Našiel som toho dosť málo, a tak som si predsavzal, že o tom napíšem.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

V piatok máme voľno, a tak sa chystáme niekam do hôr. Brat navrhuje vybehnúť na Kriváň – výborný nápad, už sa teším na zajtra. Ráno však zisťujeme, že kvôli výluke na trase Horná Štubňa - Vrútky bude náš najbližší možný príchod na Štrbské pleso až o jedenástej, čo bratovi nevyhovuje, keďže má pracovné povinnosti a nestíha sa vrátiť domov na čas. Tak sa teda vydám do Tatier osamote. Vo vlaku zvažujem, že na Kriváň sa mi samému veľmi nechce, a tak hľadám zaujímavejšiu alternatívu. Pozerám mapy a uvažujem. Vysoké Tatry mám pochodené celé, no nikdy som nebol v Západných, a to ani len okrajovo. Na fotkách pritom vyzerajú rovnako úchvatne a pôsobivo. Je to jasné, dnešný cieľ - Západné Tatry. Na rýchlo prepočítam kilometre, od Podbanského to vychádza cca 40 km až do dedinky Huty, kde by mal hrebeň končiť. Bude to moja prvá podobná skúsenosť s tak dlhou hrebeňovkou. Som plný nadšenia a očakávaní. So sebou mám spacák a teplé oblečenie, keďže plánujem byť v Tatrách dlhšie. Je to istota, ak by ma zastihla noc na hrebeni. Dúfam však, že do večera budem mať celé pohorie za chrbtom. Tempo, ktoré by malo zodpovedať času a vzdialenosti, bude závisieť od toho, kedy sa mi podarí dostať do Podbanského. Spoje tam takmer vôbec nechodia, rátam s tým, že budem stopovať. O 10:55 som na Štrbskom plese, v obchode si kupujem 3 Margotky, polovicu chlebu a nátierky. Zbehnem dole na hlavnú cestu a snažím sa chytiť stop. Áut jazdí veľmi málo a začínam byť nepokojný, potrebujem začať čo najskôr. Našťastie asi po 25 minútach mi zastaví milá pani z Česka, ktorá jede do Permonu, a tak presne o 11:35 na parkovisku v Podbanskom začína moja dnešná túra.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Začiatok trasy
Začiatok trasy 

Ako prvé zapnem kalkulačku a v rýchlosti vypočítam, že ak pôjdem tempom 15 minút na km, tak za 10 hodín som na druhom konci hrebeňa. Nič strašné, hovorím si, to musím dať v pohode. Začínam svižne stúpať na Pyšné sedlo, asi po 45 minútach stretám prvých ľudí. Staršia pani sa dosť zľakla, keďže som sa nečakane vynoril spomedzi kríkov. Keď sa jej opýtam, čo sa tak ľaká, odpovedá: "veď tu je to samý medveď" a usmeje sa. Medveď, až teraz som si uvedomil, ako blízko je Tichá a Kôprova dolina, obe známe zvýšeným výskytom medveďov. Zrazu som ostražitejší a pozornejší, dvíham hlavu a pozerám na hrebeň v diaľke, už aby som tam bol. Do sedla mi to trvá hodinu a 20 minút, čo považujem za celkom dobrý začiatok, keďže značka na Podbanskom ukazovala 3 hodiny a 45 minút.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Cestou z doliny na hrebeň
Cestou z doliny na hrebeň 
Pyšné sedlo
Pyšné sedlo 

Výhľady sú naozaj perfektné, neviem sa vynadívať. Trávnaté hole sa mi vždy veľmi páčili, tu sú všade naokolo a uprostred nich sa ligocú plesá. Som nadšený, hor sa do Bystrého sedla. Prvé fajné stúpanie. Kráčam hore, no nedáva mi to celkom zmysel. Sedlo má mať 1900 m.n.m, a ja už šliapem asi 20 minút stále vyššie a vyššie z výšky 1800 m.n.m. Až po chvíli prichádzam veci na koreň - bolo treba vyšliapať takmer do výšky 2200 a potom prudko dole do sedla. Chodník je samý štrk, množstvo cestičiek, netuším, ktorá je ideálna. Idem len podľa intuície a dúfam, že toto je len horšia trasa a že ďalej to už bude typický tatranský vydláždený chodník. To však ani len netuším, že celý hrebeň je podobný, dokonca o dosť náročnejší s množstvom skalnatých a technických úsekov. Častokrát sa bude treba vracať naspäť na chodník, zliezať po strmých skalách, v lepšom prípade za pomoci reťazí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pohlaď na Klín
Pohlaď na Klín 

Z Bystrého sedla pod Klín ide krátka rovinka, tu sa opäť dávam do poklusu neprestávajúc sa obzerať navôkol a užívať si nádherné výhľady. Nasleduje výstup na Klín, následne Hrubý vrch, snažím sa nezastavovať. Čísla na hríbikoch udávajúce čas pôsobia dosť deprimujúco, v diaľke vidím Ostrý Roháč, ktorý mi pripomína Matterhorn. Je to tu samá krásna scenéria. Fotím o stošesť, do záberu mi vchádza kamzík. Teším sa z peknej fotky a pokračujem na Volovec.

Kamzík
Kamzík 
a Matterhorn :)
a Matterhorn :) 

Výstup naň trvá veľmi dlho a začínam mať potrebu si oddýchnuť. Voda mi dochádza, a ja kontrolujem na mape, či ju bude možné niekde doplniť. Vychádza to tak, že najrozumnejšia alternatíva je zísť z Jamnického sedla k plesám v doline. Vôbec sa mi nechce, keďže sa ponáhľam, ale nemám na výber. Našťastie na vyššie položenom plese som pomerne rýchlo. Ponorím sa po pás do vody, je to veru blažený pocit. Zjem prvú Margotku a vypijem takmer na ex liter a pol vody. Viem, že to je nutné, potrebujem zásobiť organizmus tekutinami. Z Jamnického sedla na Ostrý Roháč je meraný úsek, ktorý vás prostredníctvom aplikácie zaradí do tabuľky podľa času, za aký ste túto vzdialenosť zvládli, a tak pridám do kroku, nech sa nezahanbím. Nasleduje strmý výstup, vysoké schody a reťaze. To mi vyhovuje, takéto prudké stúpania mám rád, a už za menej ako 10 minút sedím hore. Pokračujem na Plačlivé, úsek je taktiež meraný v aplikácii Strava, ktorú mám od začiatku zapnutú. Ráta mi kilometre, čas a ostatné údaje. Na tento kopec mi to ide o poznanie horšie, stúpanie je náročné a síl na rozdávanie rozhodne nemám. Približne za 11 minút som na vrchole. Až doma zisťujem, že jedenásť minút stačilo a za oba úseky som zaradený na prvé miesto. Ktovie, či ostatní moji virtuálni súperi, ktorí išli túto trasu, mali poňatie, že tento úsek je meraný. Je celkom možné, že som jediný, kto sa naháňal za časom. Nevadí, som rád, ďalšie dva vrcholy mám rýchlo za sebou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Hlavný hrebeň
Hlavný hrebeň 
Výhľady
Výhľady  

Pokračujem na Baníkov, trasa je dlhá. Až neskôr zisťujem, že po ceste treba prekonať kopce zvané Kopy, ktorých je viac a na každom vrchole si myslím, že už som na Baníkove. To je dosť frustrujúce. Konečne ho dosiahnem, ten ozajstný. Výhľad je skvelý aj vrch je veľmi zaujímavý. Nasleduje tradične prudký zjazd a rovnako prudký výstup na Pachoľu. Nepozerám sa hore, iba stúpam. Začínam mať dosť, som unavený a musím si dať prestávku. Stále som nič nejedol, a to je už šesť hodín. Na nič však ani nemám chuť. Jediné, čo ma zaujíma je voda. Mám asi pol litra, ale ja by som potreboval najmenej desať. Viem, že musím jesť, a tak nasilu natlačím do seba dva kúsky chleba a druhú Margotku. Hore stretám chalanov, ktorí mi oznamujú, že nasledujúca trasa bude taktiež v reťazovo-skalnatom štýle. To je dosť zlé, dúfal som, že sa to už trošku zlepší.

Pachoľa
Pachoľa 

Nohy čím ďalej, tým viac nevládzu, a tak pomaly zostupujem nadol. Ďalej nasleduje Spálená a od nej náročnejšia skalnatá cesta po hrebeni až pod Salatin. Je sedem, za hodinu som prešiel asi 2,5 km. Ide to veľmi pomaly, nohy sú zničené, a jediné, na čo pri výstupe na Salatin myslím, je opäť voda. Na vrchole začalo zapadať slnko a predo mnou sa objavil hrebeň, ktorý vyzeral schodne, bol bez skál a podobal sa tomu z Nízkych Tatier. To mi vlieva nové sily, raz dva som na Brestovej a striedavým behom pokračujem do sedla Pálenica.

Brestová
Brestová 
Západ slnka po ceste do sedla Pálenica
Západ slnka po ceste do sedla Pálenica 

Slnko krásne zapadá, a hovorím si, že už som dole, už je dobre. Po ceste mám vystúpiť ešte na vrch Sivý. Nerobím si s ním však veľké starosti, mapa ukazuje, že má len niečo okolo 1800 m.n.m. a odhadujem, že to už len tak preletím. V diaľke vidím nejaký kopec, ktorý je veľmi pekný, vyzerá strmo a náročne. Aj ma napadne, že čo ak je to on. Je však príliš ďaleko a vysoko na to, aby to mohol byť Sivý vrch. Ako však postupujem po červenej, na moje veľké zdesenie, všetko nasvedčuje tomu, že ten vysoký a vzdialený vrch je Sivý.

Sivý vrch v diaľke
Sivý vrch v diaľke  
Posledné lúče
Posledné lúče 

Začínam byť zúfalý, nemám síl a som totálne vysmädnutý, postupujem veľmi pomaly. Vo fľaši mám ešte asi deci vody a vidina, že na sa kopci napijem, je to jediné, čo ma posúva vpred. Rátam každý meter a šplhám k vrcholu. Nemám odvahu pozrieť hore, aby som náhodou nezbadal, koľko ma toho ešte čaká :). Na vrchol som dorazil s poslednými lúčmi, som veľmi šťastný a zničený.

Keď som čakal ľahký zostup do doliny, bol som na veľkom omyle. Začína pre mňa najhoršia časť. Nasleduje dvojkilometrový úsek plný skál, previsov a reťazí. Tu som už som na dne so silami a nervami. V duchu preklínam všetko lezenie a reťaze. Za bežných okolností by som sa radoval z takejto zaujímavej a peknej trasy, teraz mám však pocit, že tento úsek nikdy neskončí. Až po trištvrte hodine som konečne v lese. Tu je už poriadna tma. Vyťahujem čelovku, ktorú som dávnejšie vyhral na pretekoch. Kamaráti tvrdia, že je jedna z najlepších, najvyšší čas ju otestovať. Svieti naozaj dobre a až neskôr zisťujem, že to je len prvá úroveň svietivosti. Negatívna energia zo mňa začína opadávať a pozvoľna bežím nadol. Asi po pol hodine v lese započujem potok, pridám do kroku a hoci som už blízko cieľa a chýba mi asi 25 minút, aby som celú trasu zvládol pod 10 hodín (čo by bol pekný čas), musím si sadnúť na pár minút. Užívam si plnými dúškami radosť zo zahasenia tak obrovského smädu. Dávno som necítil taký fantastický pocit! Onedlho som v dedine. Do 40 km mi chýba asi 150 metrov, trošku odbehnem bokom a ukončujem aktivitu v bežeckej aplikácii. Je 21:27. Celková vzdialenosť dosiahla presne 40 km, 3560 výškových metrov a čas 9 hodín a 53 minút. Keď konečne dorazím do dediny Huty, som šťastný a veľmi vyčerpaný, hlavne nohy majú dosť. Opäť mám veľkú potrebu piť, a tak zháňam vodu. Pri škole stretám ľudí, ktorí sú tu s deťmi na tábore. Ochotne mi donesú vodu a navrhnú mi, že v škole môžem prespať. Neváham ani chvíľu. Krátko na to som už v sprche a oblievam si nohy striedavo ľadovou a horúcou vodou. Na druhý deň vďaka tejto regenerácii necítim žiadnu svalovicu iba menšiu únavu nôh.

Celý výlet bol ohromný zážitok a už sa teším na ďalší podobný výjazd do hôr, snáď už aj s nejakým parťákom. Každému športovcovi, ktorý má rád dlhšie behy a turistiku, túto trasu vrelo odporúčam. Stojí to za to!

Michal Kováč

Michal Kováč

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som stále mladý chalan, teším sa zo života, snažím sa myslieť vždy pozitívne, najradšej mám šport, pohyb, prírodu a Andrejku :) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu